Záznam z prednášky Lady Kolomiyets o prekladaní ruskej literatúry v sovietskej Ukrajine

Lada Kolomiyets pôsobí na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve, kde sa venuje výskumu prekladu a kultúry vo východoeurópskom priestore. Jej odborný záujem sa sústreďuje na dejiny prekladu v krajinách bývalého sovietskeho bloku a úlohu cenzúry ako súčasti štátnej politiky vo vzťahu k pôvodnej aj prekladovej literatúre. Prinášame vám záznam jej hosťovskej prednášky, v ktorej analyzuje ukrajinsko-ruské prekladové vzťahy v rámci tzv. „spoločného kultúrneho priestoru“ v období od dvadsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia. Prednáška sa zameriava na historiografické aspekty reprezentácie ruskej literatúry v ukrajinských prekladoch a poukazuje na širšie ideologické a politické súvislosti daného procesu.

Záznam prednášky v anglickom jazyku je dostupný TU.

Prednáška v rámci grantu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie.

O diele Mirceu Cărtăresca v relácii Ars Litera

Foto: https://pressone.ro/mircea-cartarescu-vizionarul-nostalgic

Literárne dielo súčasného rumunského spisovateľa Mirceu Cărtăresca (1956) sa prostredníctvom prekladov do mnohých jazykov stalo svetoznámym a medzinárodne oceňovaným. Do slovenčiny boli vďaka záujmu vydavateľstva BRAK preložené zatiaľ tri knihy: zbierky poviedok Nostalgia (2016, prel. Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy) a Melanchólia (2024, prel. Eva Kenderessy) a román Solenoid (prel. Eva Kenderessy).

 

O živote a diele rumunského spisovateľa, o tom, „ako svojím obrazným jazykom, intímnou introspekciou a schopnosťou prepájať každodennú realitu so snovosťou dokáže premieňať osobné prežívanie na univerzálny literárny zážitok“ sa v relácii Rádia Devín Ars Litera rozprávala s prekladateľkou a literárnou vedkyňou Evou Kenderessy redaktorka Zuzana Galková. V relácii odzneli ukážky z existujúcich slovenských prekladov v podaní hercov Juraja Smutného a Olivera Ruttkaya.

Reláciu si môžete vypočuť TU.

Séria prednášok z teórie a dejín umeleckého prekladu

Prednášky: translatológia, Audio- a videozáznamy

V rámci dvoch kolektívnych translatologických projektov sa na pôde ústavu uskutočnila séria prednášok domácich a zahraničných kolegov a kolegýň.
Videozáznamy prednášok si môžete pozrieť na našom YT kanáli v zozname Translatológia TU.

 

V Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., riešime aktuálne riešime dva kolektívne translatologické projekty, ktoré prepájajú viaceré pracoviská. Projekt APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí (hl. riešiteľka prof. K. Bednárová) je primárne zameraný na literárnu vedu a translatológiu, skúma spôsoby sprostredkovania vedeckého poznania, teórií a konceptov v spoločenských a humanitných vedách prostredníctvom prekladu. Cieľom projektu je analyzovať preklady odborných textov (z angličtiny, francúzštiny, nemčiny, ruštiny a čiastočne aj z poľštiny, španielčiny a taliančiny), ktoré boli publikované v slovenskom kultúrnom priestore v 20. storočí. Projekt VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie (hl. riešiteľka prof. M. Kusá) nadväzuje na dlhoročnú tradíciu translatologického výskumu, ktorá v priebehu posledných dvoch desaťročí prispela k formovaniu silnej a odborne prepojenej slovenskej translatologickej komunity. Je zameraný na rozšírenie interdisciplinárneho translatologického diskurzu – v súlade s najnovšími trendmi v uvažovaní o preklade – smerom k reflexii svetovej literatúry a k prehlbovaniu poznatkov v konfrontácii či spolupráci s inými odbormi humanitných vied.

#translatológia #translationstudies

Lada Kolomiyets: The Bright and Dark Sides of Translating Russian Literature in Soviet Ukraine
Michal Kšiňan: Kultúrne interakcie na príklade prekladov prác slovenských historikov do francúzštiny
Vladimír Biloveský: Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií
Pokračovať na Séria prednášok z teórie a dejín umeleckého prekladu →

Bajzov René – svetový a prehliadaný

Začiatkom tohto roka vyšla v prestížnej edícii Oxford University Studies in the Enlightenment jedinečná publikácia, ktorej zostavovateľkami sú naša kolegyňa Dobrota Pucherová a Erika Brtáňová z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Publikácia Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences. An edition with commentary of the first Slovak novel je vôbec prvým anglickým prekladom prvého slovenského románu. Bajzov román preložil David Short, oceňovaný britský prekladateľ z češtiny a slovenčiny. Okrem prekladu kniha obsahuje úvod, rozsiahle poznámky, obrazovú prílohu a dve štúdie, ktoré dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783 – 1785) zasadzujú do kontextu európskeho osvietenstva.

Ak vás kniha a príbeh jej vzniku zaujíma, pozrite si videozáznam podujatia v Letnej čitárni U červeného raka a vypočujte podcast Dejiny.

Začiatkom júna knihu prezentovali na podujatí určenom pre širokú verejnosť zostavovateľky a autorka štúdie Anikó Dušíková. V bratislavskej Letnej čitárni U červeného raka si obecenstvo okrem diskusie o knihe vypočulo dramatizované čítanie ukážok knihy v Bajzovom pôvodnom idiolekte, ktoré stvárnili herci Lukáš Latinák a Juraj Kemka. Obaja herci porozprávali aj o svojej skúsenosti s divadelnou hrou podľa Lasicu a Satinského „Môj priateľ René“, ktorá mala po celom Slovensku už 500 repríz. Moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Záznam z podujatia si môžete pozrieť na YouTube kanáli Ústavu svetovej literatúry SAV.

O tom, že prvý slovenský román bol svetový, ostrý a prehliadaný,  vám v rozhovore s moderátorkou Agátou Šústovou Drelovou porozprávajú Dobrota Pucherová, Erika Brtáňová a Anikó Dušíková v populárnom podcaste Dejiny SME, ktorý si môžete vypočuť TU.

Ilustračné foto: zľava Dobrota Pucherová, Erika Brtáňová a Anikó Dušíková

Čítanie o čínskom sne a európskom i ázijskom Wertherovi od Johannesa Kaminského

Nové knihy, Knihy

Prečítajte si dve výnimočné publikácie nášho kolegu. V najnovšej monografii Dreams in Chinese Fiction: Spiritism, Aestheticism, and Nationalism (Routledge, 2025) autor skúma súčasný politický koncept „Čínskeho sna“ v kontexte zobrazovania snov v čínskej literárnej tradícii – od staroveku po súčasnosť. S akým spektrom významov a podôb snov sa môžeme stretnúť v čínskych literárnych a filozofických textoch? A ako sa mení tradičné chápanie snov na začiatku 20. storočia? Bližšie informácie o knihe nájdete TU.

Monografia Lives and Deaths of Werther: Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia, ktorá vyšla v roku 2023 vo vydavateľstve Oxford University Press, získala
v minulom roku prestížne ocenenie „Špičková vedecká monografia SAV“. Autor v nej skúma neobvyklú komparatistickú konšteláciu európskych a východoázijských recepcií, pričom sa zameriava na neeurocentrický pohľad na jeden z najznámejších románov západnej literatúry. Publikáciu si môžete prečítať v PDF formáte v režime otvoreného prístupu TU.

Rozhovor o živote a diele Maxa Frischa

https://mfa.ethz.ch/en/about-max-frisch.html

Max Frisch (1911 – 1991) je popri Friedrichovi Dürrenmattovi najvýznamnejším švajčiarskym po nemecky píšucim autorom 20. storočia. Hoci od jeho smrti uplynulo už takmer tridsaťpäť rokov, jeho literárny odkaz je stále živý aj mimo nemeckej jazykovej  oblasti. Redaktorka Zuzana Galková si do relácie Rádia Devín Ars litera pozvala nášho kolegu Jána Jambora, ktorý rozprával o autorovej životnej ceste, o prerode konzervatívneho tradičného meštianskeho umelca na moderného kozmopolitného ľavicového intelektuála, o jeho vzťahu k architektúre a spoločnosti, o návštevách Československa a v neposlednom rade o autorovej denníkovej, románovej a dramatickej tvorbe. Pozastavte sa s nami pri dielach Denník 1946 – 1949, Homo faber, Don Juan alebo Láska ku geometrii a Biedermann a podpaľači. V relácii zazneli ukážky z vydaných prekladov prvých dvoch diel v podaní Juraja Smutného a ukážka z rozhlasovej adaptácie divadelnej hry o Donovi Juanovi z roku 1963.

Reláciu si môžete vypočuť TU.

 

Nové číslo World Literature Studies 2/2025: Literatúra, literárna veda a vedy o živote

Knižnica online, Správy

eds. Roman Mikuláš ‒ Rolf Parr

Štúdie k téme čísla prinášajú podnety na diskusiu o tom, do akej miery má nezriedka postulovaná dominancia vied o živote vplyv na postavenie literárnej vedy (a s ňou aj literatúry) v súčasnom systéme vedných disciplín a v ich diskurzoch, ako aj o tom, či sa literárna veda samotná môže chápať ako veda o živote. Z interdiskurzívneho hľadiska poukazujú na paralely medzi diskurzívnym statusom literatúry a statusom vied o živote: obe spájajú špeciálne diskurzy do nových celkov. V procese úvah vyvstávajú aj otázky: Čo legitimizuje očakávanú dominantnú pozíciu vied o živote v 21. storočí? Aké sú predpoklady a formy plnohodnotnej komunikácie medzi literatúrou, literárnou vedou a life sciences?

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
OTTMAR ETTE
Warum die Literaturwissenschaft eine Lebenswissenschaft ist
AMELIE BENDHEIM – DIETER HEIMBÖCKEL
Auf Herz und Nerven. Zur Literaturgeschichte der Ohnmacht
MONIKA SCHMITZ-EMANS
Aussterben. Über Literarisierungen eines liminalen Lebenswissens Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2025: Literatúra, literárna veda a vedy o živote →

Cena Mateja Bela pre Róberta Gáfrika

Nové knihy, Správy

Riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV, komparatista Róbert Gáfrik získal za jedinečný preklad staroindických Upanišád zo sanskrtského originálu do slovenčiny Cenu Mateja Bela za rok 2024. Cenu, ktorá  je prejavom verejného uznania za preklad vedeckého alebo odborného diela,  udeľuje výbor Sekcie pre vedecký a odborný preklad Literárneho fondu.

Srdečne gratulujeme, tešíme sa z úspechu nášho kolegu aj z nevšedného záujmu, ktorý Upanišady vzbudili. Pokračovať na Cena Mateja Bela pre Róberta Gáfrika →

Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v Letnej čitárni u Červeného raka

Prezentácie, Audio- a videozáznamy, Správy

Začiatkom júna sa v Letnej čitárni u Červeného raka uskutočnila prezentácia prvého anglického prekladu prvého slovenského románu René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783 – 1785), ktorý vyšiel v edícii Oxford University Studies in the Enlightenment vo vydavateľstve Liverpool University Press.

Preklad románu Jozefa Ignáca Bajzu predstavili zostavovateľky publikácie komparatistka Dobrota Pucherová, ktorá tento významný kultúrny počin iniciovala, a literárna historička, slovakistka Erika Brtáňová spolu s autorkou jednej z dvoch štúdií hungaristkou Anikó Dušíkovou.

Dôkazom, že román stále rezonuje v našom spoločenskom diskurze, je aj dramatické spracovanie Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René z roku 1980, ktoré minulý rok obnovili v divadle Štúdio L+S v obsadení Lukáš Latinák a Juraj Kemka. Obaja herci prijali pozvanie na prezentáciu knihy, aby prečítali dialóg v Bajzovom pôvodnom idiolekte a porozprávali o svojej skúsenosti s divadelnou hrou, ktorá mala po celom Slovensku už 500 repríz. Podujatie moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Záznam z podujatia je dostupný na YouTube kanáli Ústavu svetovej literatúry SAV. Pokračovať na Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v Letnej čitárni u Červeného raka →

Konferencia o malých literatúrach pod záštitou Ústavu svetovej literatúry

Správy

V dňoch 28. – 30. mája 2025 sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave konala medzinárodná konferencia Malé literatúry ako svetová literatúra, ktorá bola venovaná otázke, ako môžeme uvažovať o malých literatúrach v kontexte svetovej literatúry. Konferencia bola súčasťou projektu VEGA  2/0127/23 Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach. Zámerom konferencie bolo vytvoriť priestor pre produktívnu diskusiu a polemiku o vzťahu medzi “malými literatúrami” a “svetovou literatúrou”, lokálnym a globálnym, centrom a perifériou, národným a postnárodným, ktoré by mohli otvoriť nové spôsoby myslenia o literatúrach strednej Európy. Konferencia bola ťažiskovo zameraná na slovenskú literatúru a otázky, ako táto literatúra komunikuje s inými literatúrami Pokračovať na Konferencia o malých literatúrach pod záštitou Ústavu svetovej literatúry →